Prečo jeden čas

Prvotným dôvodom zavedenia zmien času boli ekonomické úspory. Šetriť sa malo na osvetlení v uliciach aj v domácnostiach. Bol to veľmi technický a obmedzený pohľad na komplexnú problematiku biorytmov človeka. Dnes je už vedecky dokázané, že posunutie času dvakrát do roka spôsobuje radu ľudí zdravotné a psychosomatické ťažkosti. Navyše sa tiež ukázalo, že aj tie prvotné ekonomické dôvody sú mylné - k úsporám prakticky nedochádza a, naopak, sa objavujú vyššie nepriame náklady.

Z histórie zmien času

Myšlienka sporenia denného svetla posúvaním času vznikla v 18. storočí. Najprv to bolo zveličenie, ale behom ďalších sto rokov sa zo zveličenia stala reálna ekonomická úvaha. Po prvý krát bol skutočný letný čas (teda ten posunutý) zavedený behom 1. svetovej vojny, v roku 1916. Postupne ho zaviedlo niekoľko európskych krajín (Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Veľká Británia, Švédsko) a potom v roku 1918 aj USA. Letný čas zaviedlo tiež Rusko, a to v roku 1917. Už v týchto dobách nebol letný čas príliš populárny. To bolo dané hlavne tým, že nešlo o hodinový posun, ale niekedy až o trojhodinovú zmenu.

Behom ďalších desaťročí bol letný čas postupne rušený a znovu zavádzaný. Posúvanie času bolo uskutočnené aj s definovaním časových pásiem a každá krajina si vytvorila svoj vlastný prístup. Konkrétne v českých krajoch platil najskôr v rokoch 1940 - 1942 a potom od roku 1943 do roku 1949. V Československu sa letný čas natrvalo usadil v roku 1979 a v roku 1996 sa zmena času zladila s Európskou úniou. Od tej doby máme od poslednej marcovej nedele do poslednej októbrovej o jednu hodinu posunutý čas.

Ktorý čas je správny?

Správny čas je čas astronomický - teda ten, kedy o 12:00 hod. je slnko priamo nad našou hlavou. Vplyvom časových pásiem a v súvislosti so zemskými poludníkmi, je ale toto určenie skôr nedosiahnuteľné. Formálne je teda správne čas neposunutý, teda ten zimný. Od októbra do marca je čas viac-menej totožný s polohou Zeme a Slnka a dvanásta hodina je uprostred dňa a polnoc uprostred noci. V lete sa potom čas posúva o hodinu dopredu (z 2:00 na 3:00), a teda tento čas je umelý a nesprávny.

Dôvody pre zrušenie zmien času

Dôvodov, prečo odmietať zmeny času, je celý rad. Behom rokov, čo túto tému sledujeme, sa nazhromaždilo mnoho skúseností a aj vedeckých dôkazov proti posúvaniu času. Všeobecne sa výčitky dajú zhrnúť do troch oblastí.

Zdravotné (psychosomatické) ťažkosti

Marcové a októbrové posúvanie času negatívne ovplyvňuje pohodu a zdravie mnohých ľudí. Mnohí z nás v tejto dobe cítia, ako zmena režimu ovplyvňuje každodenné činnosti a prirodzený rytmus dňa. Najčastejšie sú ovplyvnení tí najcitlivejší - deti a seniori, problémy ale popisujú aj ostatní. Pre deti je problematický práve zmienený režim. Deti nemajú tak vycvičenú vôľu ako dospelí a pokiaľ majú vstávať a chodiť do školy o hodinu skôr alebo neskôr, tak to veľmi pociťujú. Výskumy hovoria o strate sústredenia a tiež o ďalších miernych zdravotných dopadoch. Podobne sa cítia aj seniori, ktorých citlivejšie zdravie je náchylné na dopady zmien denného rytmu. Skúsenosti mnohých dospelých všeobecne hovoria o nespavosti, strate sústredenia a zlej nálade. Isteže - sú to vlastne len drobné ťažkosti a po pár týždňoch sa utlmia. Lenže táto zmena sa deje každý polrok a to len kvôli tomu, že by to malo priniesť ekonomické úspory.

Ekonomické náklady

Efekt ekonomických úspor sa preukázal ako falošný. Pôvodný argument znel tak, že sa lepšie využije denné svetlo a nebude nutné toľko svietiť. Toto možno platilo v počiatkoch tohto experimentu, ale v dnešnej dobe je táto úspora takmer nulová. Niekoľko výskumov preukázalo, že na svetle sa prakticky nič neušetrí (maximálne jednotky percent) a naopak, zmena času prináša v dnešnej dobe nečakané náklady. Nejde ani toľko o energiu, ale o nežiadaný zásah do organizácie práce. Kvôli zmene času hodinu stoja vlaky (alebo naopak, majú hodinu meškanie), počítače a prepojené informačné systémy zložito koordinujú globálne posúvanie času. Za zmienku tiež stojí negatívny efekt zdravotných dopadov zmeny - nielen deti v školách, ale aj dospelí vo svojich zamestnaniach majú problém so sústredením a to nutne poznamená ich snaživosť a výkonnosť. Na hranici zdravotných a ekonomických dôvodov stojí aj trápenie domácich a hospodárskych zvierat - tie totiž nutne žijú podľa rytmov človeka a polročná hodinová zmena je pre nich nečakaným šokom. Mnohý hospodár tak radšej svoje hodinky ani neprereguluje, pretože vie, že jeho zvieratá by to niesli horšie, než on sám.

Filozofické námietky

Snaha meniť čas, a tým aj rytmus života, je jednou z ľudských pochabostí. Dnes už snáď môžeme tvrdiť, že sme poučení a vieme, že prírodu nie je možné dosť dobre ovládať. Na mnohých miestach sme prírodné zákony prispôsobili svojim želaniam, ale omnoho častejšie zlyhávame. Na vyššie popísaných dôvodoch je vidieť, že zdanlivo jednoduchá myšlienka úspory denného svetla, vedie k nepredvídateľným dopadom na fungovanie celej spoločnosti. Náš názor je taký, že je v tejto chvíli na mieste pokora pred prírodným zákonom. Dostalo sa nám poučenia, že vzpierať sa cyklu života prináša skôr problémy. Preto vyzývame k zrušeniu tejto administratívnej a nefunkčnej zvyklosti.